Spoločnosť sociálnych sestier vstúpila do roku duchovnej prípravy na náš jubilejný rok. Jubileum 100 rokov existencie Spoločnosti bude významným medzníkom, časom ďakovania za to, čo Boh urobil v našich životoch aj v živote celej spoločnosti skrze pôsobenie sr. Margity a jej nasledovníčok.
Čo by bolo lepšou príležitosťou na začatie tohto procesu ako sviatok Obrátenia svätého Pavla? Nech sa pre nás všetkých stane skúsenosťou skutočného obrátenia a navrátenia k prameňom, aj v duchu nášho motta na rok 2022: „Hľa, všetko robím nové, a z vášho vnútra potečú rieky živej vody.“ Pre nás sestry je tento rok výzvou znovu objaviť a prežiť našu zakladajúcu charizmu. Znovu snívať Boží sen o svete, o rodine, o spoločnosti, o slobode, ktorá nie je svojvoľná, ale je prežívaním a uskutočňovaním Božej harmónie. Chceme sa pýtať, čo dnes Duch hovorí Cirkvi. Aký je spôsob realizácie našej charizmy dnes, ako môže dnes liečiť a budovať, podobne, ako keď bola darovaná svetu pred sto rokmi.
Postupne budeme ponúkať štyri príhovory významných osobností. Naším prvým prednášateľom je Dr. János Székely, biskup zo Szombathely, ktorý nám ponúka hlbokú biblickú meditáciu o význame jubilejného roka v dejinách spásy a jeho aktualizáciu pre nás tu a teraz. Jeho videopríhovor „dabovaný“ v slovenskom jazyku môžete sledovať tu: https://youtu.be/ICyJ4p-PjFI. Textový prepis videa si môžete prečítať tu.
Prepis videa.
o. biskup János Székely,
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Srdečne a s veľkou radosťou pozdravujem Spoločnosť sociálnych sestier. Pred sto rokmi dal Boh, Duch Svätý Cirkvi a svetu veľký dar: novú charizmu, nový spôsob prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého, pre mnohých nový spôsob života podľa evanjelia, dar pre vás a skrze vás mnohým ľuďom. 100 ročné jubileum je poďakovaním za to, čo Boh urobil počas týchto 100 rokov a bude konať aj v budúcnosti.
Samotné slovo, jubileum pochádza z hebrejského slova jóbel. Jeho význam je neistý, pravdepodobne znamená baraní roh, na ktorý sa trúbilo pri veľkých sviatkoch alebo keď sa v chráme prinášala obeta a ľudia počuli trúby, vtedy si každý pokľakol na zem. Alebo na Nový rok zvony ohlasujú príchod Boha, ktorý je prítomný pri každom sviatku a vstupuje do nášho života, Večný vstupuje do prítomnosti, do času, ktorý plynie. Zvony nám pripomínajú, akým spôsobom konal Boh v minulosti – vyviedol, vyslobodil svoj ľud z egyptského zajatia, zjavil sa na vrchu Sinaj, odovzdal zákon, tento Boží poriadok, písaný ohňom Ducha Svätého, ktorý môžeme žiť skrze oheň Ducha Svätého. Viedol svoj ľud na púšti počas 40 rokov, čo nám pripomínajú zvony na Veľkú noc, potom na Turíce a nakoniec na sviatok Stánkov. Zvony označujú Božie kroky, že vstúpil do dejín a na každý sviatok si práve toto pripomína a oslavuje Boží ľud. Znovu a znovu vstupuje do tejto večnej prítomnosti.
Tieto zvony sú zvony srdca. Pripravujú nás na slávnosť, otvárajú nám oči, srdcia, aby sme videli Božie kroky a Jeho konanie.
Sté výročie nás pozýva k tomu istému. Spomínajme a poďakujme sa za to, čo nám Boh dal pred 100 rokmi. Spoznajme kroky, ktoré urobil pred 100 rokmi. Charizmu, ktorú dal Spoločnosti a prostredníctvom nej svetu. Znovu objavme túto zakladajúcu charizmu a nechajme, nech zažiari. Objavme jej pôvodný význam, jej bohatstvo! Pozýva každého z nás, aby sme si spomenuli a poďakovali Bohu za to, že vstúpil do nášho osobného života, že ma povolal, ako kedysi povolal Abraháma. Boh od Abraháma nežiadal len to, aby niečo urobil, ale chcel jeho samotného. Vyvolil si ho za svojho priateľa. Abrahám ani nevedel kam má ísť, dokonca, ani presne nechápal prečo, a predsa s radosťou pustil všetko z rúk a išiel. Nejak tak, ako to písal Attila József[1]: „Pozrel si sa na mňa a ja som všetko pustil. /Vypočul si ma a stratil som slová.“ Alebo ako Ježiš povolal apoštolov. Sotva ho poznali a išli za ním očarení, nechali všetko za sebou. Alebo ako volal Samaritánku. Svätý Augustín hovorí, že Kristus nežíznil ani tak po vode, ako po viere a láske tejto ženy. Ako keď jej hovorí: Daj sa mi napiť! – v istom zmysle aj vás takto našiel Kristov hlas, Jeho volanie vo vašom srdci. Jubilejný rok nás pozýva k tomu istému. Aby som si uvedomil, že Boh vstúpil do môjho života, aby som zapálil v sebe prvú lásku. Nech nájdem cestu späť k Nemu.
Ako Boh vstúpil do môjho života?
Ako a v čom konkrétne ma oslovila charizma na začiatku?
Jubilejný rok v Biblii je aj veľmi vynikajúcim „biblickým objavom“, ak to tak môžem povedať, že svet sa vráti do pôvodného poriadku. Tak, ako to Boh vysníval, tak, ako to Boh stvoril. Je to návrat k poriadku sveta, ako ho Boh zamýšľal, každých 50 rokov, aspoň na jeden rok. Biblia učí, že v každom 50. jubilejnom roku, všetka stratená pôda predkov, ktorú dostali od Boha v zasľúbenej zemi, nech sa vráti pôvodnému vlastníkovi. Tak hovorí 25. kapitola knihy Levitikus: „Pôda sa teda nebude predávať navždy, lebo pôda je moja a vy ste len cudzincami a prišelcami u mňa.“ Právo na súkromné vlastníctvo má svoje hranice, ako to učí Biblia. Toto právo nie je prvoradé. To bolo vždy sociálne učenie prvých cirkevných otcov a našej Cirkvi. Pôvodným vlastníkom zeme je sám Boh. My, ľudia ho používame len na krátky čas, kým žijeme tu na zemi, ale sme iba správcovia. Bohatstvo zeme, jej suroviny, jej energetické zdroje, jej pôda patria v prvom rade samotnému Stvoriteľovi. A On chcel, aby každý človek na zemi, aj ten najchudobnejší, žil v ľudskej dôstojnosti, čo je prirodzeným účelom pozemských dobier, ako to chcel Boh. Právo na súkromné vlastníctvo je preto obmedzené. Existuje aj oveľa silnejšie právo: právo každej ľudskej bytosti žiť dôstojný život.
Biblia sníva o svete, ktorý sa znovu a znovu obnovuje do pôvodného poriadku, kde majú všetci ľudia prístup k bohatstvu zeme, k surovinám, k ornej pôde, k energetickým zdrojom. Je to také, akoby sa na rok obnovil raj. Čas, keď vlk býval s baránkom, leopard s kozliatkom. Stav, keď Pán Boh urobí hostinu pre celý svet. Zloží smútočný závoj, ktorý zakrýva tváre ľudí, ich bolesť a všetci ľudia zasadnú k stolu Pána Boha, kde, slovami spisovateľa Pilinszkyho: „nie je ani prvý, ani posledný hosť“.
Ďalším, krásnym zákonom jubilejného roka je prepustenie otrokov. Všetci hebrejskí otroci mali byť oslobodení v 50. roku. Biblia hovorí: „Veď oni sú mojimi služobníkmi, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny“, nemôžete s nimi zaobchádzať, ako sa vám zachce. Každý blížny, každá ľudská bytosť, ktorá sa narodila na svet, je milovaným dieťaťom nebeského Otca, nie je len prostriedkom na dosiahnutie cieľa niekoho iného, prostriedkom pre finančný prospech iného, ale nekonečne vzácnym dielom, stvorením Pána Boha.
Ako a v čom vnímam toto právo v dnešnej dobe, že je porušované?
V jubilejnom roku sa obnovuje poriadok sveta a odpúšťajú sa dlhy. Otroci sú oslobodení. Rabíni učili, že Boh stvoril svet 10 slovesami. V 1. kapitole knihy Genezis sa totiž desaťkrát opakuje slovo „a Boh povedal“. Múdra rabínska tradícia poukazuje na Desatoro, ktoré rabíni nazývali aj 10 slovesami, 10 výrokmi, často tiež hovorili, že Boh stvoril svet s desiatimi prikázaniami. Rabínske myslenie spája stvorenie s Desatorom. Čo je medzi nimi to hlboké prepojenie a aká je medzi nimi súvislosť? Rabínska teológia sa snaží povedať, že morálka nie je nejakým neskorším, podmienečne a kultúrou sa vyvíjajúcim zvykom z Desatora, ale že slovo morálneho zákona, slovo Desatora a slovo stvorenia sú totožné. Boh vložil do sveta krásny, objektívny zákon. Vložil ho do atómov, do našich buniek, do našich duší. Morálny zákon je čítaním tohto krásneho božského poriadku, ako to povedal Vörösmarty[2]: „Neprestávaj listovať vo večnej knihe prírody, / v nej je napísaný obraz Boží.“ V priebehu dejín zjavenia, človek pomaly spoznáva a sformuluje, pomocou Ducha Svätého, tento krásny, objektívny Boží poriadok. Ako by bolo dôležité uvedomiť si, že morálny zákon nie je svojvoľný, nie je subjektívny, ale je to krásna božská objektívna harmónia, Boží poriadok vložený do sveta. Tento poriadok nie je proti nám, ale pre nás. Sloboda nie je svojvoľná, nie je to svojvoľné rozhodovanie podľa momentálnych chúťok, ktoré sú odtrhnuté od reality. Tak ako ľudský rozum je našou ďalšou základnou schopnosťou popri slobode, ľudský rozum je prirodzene orientovaný na pravdu. Rozumný človek je ten, ktorý vždy pozná pravdu, realitu a nie ten, ktorý sa často mýli . Intelekt je jednosmerný, usiluje sa o pravdu. Našou ďalšou základnou schopnosťou je vôľa, sloboda. Jej prirodzeným cieľom je dobro, hodnota. Človek nie je slobodný, ak robí zmätené rozhodnutia, ak si niekedy vyberá nesprávne, ale skutočne slobodný je vtedy, ak si vždy vyberá dobro a hodnotu. Ak nie je skľúčený, ak sa dokáže vznášať a milovať, ak dokáže žiť nesebecky a radostne. Naša sloboda nie je obmedzená krásnou božskou harmóniou. Aké dôležité by bolo pre ľudstvo, ktoré od moderného osvietenstva žije v akejsi vzbure, v akomsi odtrhnutí od reality, aby pochopilo, že sloboda nie je svojvôľa, ale spoznanie dobra, vzlet k nemu, schopnosť rozpoznať ho a uskutočniť.
Čo je to, čo sa má vrátiť na počiatok? Ako horela naša charizma na počiatku?
Čo boli princípy, ktorými sa riadili sestry?
Čo potrebujeme v sebe a medzi sebou obnoviť?
Spoločnosť sociálnych sestier má osobitné poslanie rozpoznať božský poriadok spoločnosti, ten spravodlivý poriadok, ktorý je založený na láske, ktorý si kedysi vysníval Boh o ľudskom spolužití. Spoznať a ohlasovať Boží sen o rodine, ten krásny, objektívny poriadok manželstva, ako zväzku lásky medzi mužom a ženou, ktorý je plodný a otvorený pre požehnanie, pre dieťa.
Aj dnes by bola veľmi potrebná tá kresťanská fantázia, ktorá sa v dejinách opakovane pokúšala obnoviť alebo priblížiť Boží sen o pôvodnom poriadku stvorenia. Taký bol napríklad aj veľký boj za zrušenie otroctva na začiatku 19. storočia, ktorého jedným z protagonistov bol William Wilberforce, veľký kresťanský politik a mysliteľ, ktorý polovicu svojho života zasvätil obnoveniu ľudskej dôstojnosti ľudí, ktorí boli zbavený svojich práv. Podobne v našich dejinách bolo obrovským krokom vpred, keď po hrôzach II. svetovej vojny veľkí verejní činitelia ako Alcide De Gasperi, (Konrad) Adenauer alebo Robert Schumann položili základy Európy, ktorá trvalo verila tomu, že prekoná hrôzy vojny. Ale takisto bolo veľkým dielom a darom kresťanskej fantázie a osvetľujúcej moci Ducha Svätého, že sr. Margita, ako prvá žena bola prítomná v maďarskom parlamente, alebo ako sa o nej hovorilo, ako „jediný muž v parlamente“ sa odvážila zastať evanjeliových hodnôt, práv slabých, bezprávnych, žien a najchudobnejších, alebo ako odvážne vystúpila proti neľudskosti a bezbožnosti nacistickej ideológie. Ale rovnako aj blahoslavená sr. Sára bola uskutočňovateľom pôvodného poriadku stvorenia, Božieho sna. Sára, ktorá v Komárne sama pracovala na spôsob obrovskej charitatívnej inštitúcie a vytvorila nádherné diela, žila a vyžarovala svetlo evanjelia, ten božský svet. Neskôr ako členka Spoločnosti a s nasadením všetkých síl sa vrhla do diela záchrany a zachránila životy mnohých prenasledovaných ľudí, Židov a iných. Alebo keď sa ponúkla, ako obeta Spoločnosti, nasledujúc vzor svätej Margity. Do tohto hriešneho, úbohého, rozkladajúceho sa sveta preniká v takýchto chvíľach svetlo evanjelia, poriadok takého sveta, ako ho zamýšľal Boh. Náš svet sa tak opäť priblížil k stratenému raju.
Aj dnes je to stále hlavným poslaním Spoločnosti sociálnych sestier. Uskutočňovať, žiť a hlásať Boží sen. Smrteľnými nepriateľmi negatívnej globalizácie[3] sú Boh a rodina, národ, krajiny a spoločenstvá. Toto sú vlákna, toto sú životodarné zdroje a korene, od ktorého sa negatívna, rozdeľujúca, rozvracajúca globalizácia nás snaží odtrhnúť od Stvoriteľa, od Jeho životodarného zdroja. Chce rozvrátiť rodiny na kusy a naučiť nás žiť len pre seba, realizovať len vlastné sny, chce nás odtrhnúť od našej minulosti, našej kultúry, nášho materinského jazyka, našej zeme, našich životodarných spoločenstiev. Na druhej strane Duch Svätý tieto vlákna spája, robí ich opäť silnými. Veľkým poslaním každej sociálnej sestry je budovať, posilňovať a chrániť tieto životodarné korene.
Uplatňoval niekedy ľud Starého zákona jubilejný rok – vrátenie pôdy, odpustenie dlhov? Pri čítaní Biblie vidíme, že pravdepodobne nie. Keď čítame 34. kapitolu Jeremiáša čítame o prípade, keď sú otroci prepustení vo veľmi zúfalej situácii. Potom sa však dozvedáme, ako sa situácia zlepšila, otrokov si majitelia vzali späť. Možno je v tom aj skutočnosť, že jubilejný rok mohol byť starovekým zákonom. Pravdepodobne v neskorších, veľmi komplikovaných ekonomických situáciách by sa už nemohol realizovať tento zákon vo svojej reálnej podobe. Možno sa o to ani nepokúšali naozaj vážne. Táto situácia nám tiež hovorí, že nie je ľahké uskutočniť Boží sen vo svete, pretože náš svet je veľmi zložitý, veľmi komplikovaný a potrebujeme geniálnych kresťanských ekonómov a právnikov, ktorí by napríklad formulovali hranice práva na súkromné vlastníctvo z právneho a ekonomického hľadiska a vysnívali nový svet, ktorý by sa priblížil k Božiemu snu. Je veľká potreba takýchto skvelých kresťanských odborníkov, ktorí by priblížili svet k Božiemu snu. V súčasnosti na svete 20 % z najbohatších krajín spotrebujú 84 % zdrojov Zeme – potravín, energie a nerastných surovín. A pre 20 % najchudobnejších ostáva 1,4 %. Snívať, aby sa svet vrátil, aby sa náš svet priblížil k Božiemu snu, ako ho kedysi stvoril na úsvite stvorenia. Toto znamená jubilejný rok. Vrátiť, znovu vysnívať poriadok stvorenia.
Jubilejný rok má ešte jednu zvláštnosť. Na starovekom Východe, aj keď nie takým istým spôsobom ako v Biblii, ale táto myšlienka bola živá, najmä keď na trón nastúpili noví vládcovia, odpúšťali sa dlhy a otroci boli oslobodení. Jubilejný rok poukazuje aj na radosť z kráľovho príchodu a jeho nástupu na trón, z prekypujúceho Božie milosrdenstva, z odpustenia a nového začiatku. Toto hovorí prorok Izaiáš v 61. kapitole „Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie a ohlásiť rok milosti Pána.“ Mesiášsky kráľ, keď vystúpi na trón, ako vstupuje do dejín, ohlasuje vyslobodenie väzňom. Vylieva rok milosti Pánovej. Ježiš toto hlása v nazaretskej synagóge. Keď prečíta túto stať, povie: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ O tom hovoria krásne Ježišove hostiny, kde nie je ani prvý, ani posledný hosť, trochu o tom hovorí aj blahozvesť blahoslavenstiev: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ O tom hovorí aj odpustenie dlhu 10 000 talentov a 100 denárov. Jubilejný rok znamená pre Spoločnosť aj odpustenie dlhov. Odpustiť. V rámci komunity, aj sestre, ktorá ma zranila, urazila, odpustiť krivdu, začať s čistým štítom. Jubilejný rok sľubuje od Boha daný, krásny nový začiatok.
Milé sociálne sestry, v roku 100. výročia zatrúbte na tieto tajomné trúby, ktoré signalizujú príchod Boha, zatrúbte na zvony srdca! Spomeňte si a znovu prežite zakladajúcu charizmu! Objavte ju znova! Spomeňte si, ako Boh vstúpil do vášho života! Spomínajte na prvotnú lásku! Znovu vysnívajte Boží sen o svete, o rodine, o slobode, ktorá nie je svojvoľná, ale je prežívaním a uskutočňovaním krásnej Božej harmónie. Odpustite, liečte rany z minulosti, buďte schopné dať čistý, nový začiatok Spoločnosti a svojmu osobnému životu! Pýtajte sa, čo dnes Duch hovorí Cirkvi! Aký je spôsob realizácie tejto krásnej charizmy dnes, ako môže dnes liečiť, budovať tak, ako sa tak krásne, plodne vydala na cestu pred sto rokmi.
Nech Boh živí, ochraňuje, vedie, robí plodnou a žiarivou Spoločnosť sociálnych sestier!
[1] Attila József
[2] Vörösmarty
[3] globalizácia v negatívnom zmysle