O živote a myšlienkach sr. Sáry sme sa podelili už veľakrát, ale menej často sa zmieňujeme o tom, že Sára vstúpila do Spoločnosti, keď naše motto bolo: Buď verná až do smrti. Sára viackrát spomína vo svojom denníku, že skúškou jej povolania je vernosť. V modlitbe sabeobetovania sa modlila nasledovne: „Prijmi moju smrť…ušetri ich životy a ušetri ich od mučenia, hrozieb, najmä však od nevernosti voči Tebe, Cirkvi, povolaniu a Spoločnosti.“
My, sociálne sestry, v našich modlitbách, keď vzývame Ducha Svätého, prosíme o to, aby sme posudzovali udalosti tohoto života vo svetle večnej pravdy. Aj sr. Sára sa modlila túto modlitbu a udalosti v jej živote ju viedli k tomu, aby sa učila sebaobetujúcej láske, ktorú sa učila od Krista. Takýto život ju viedol bližšie k Ježišovi, ale aj k svojim sestrám a ľuďom, ktorí potrebovali pomoc.
„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rim 12,2)
Už šestnásť rokov uplynulo od slávenia blahorečenia sr. Sáry.Túto prekrásnu spomienku si môžeme pripomenúť aj prostredníctvom webovej stránky: https://www.salkahazisara.com, kde je dostupných viac informácií o blahorečení, ako aj homílie z blahorečenia a z ďakovnej svätej omše.
Deo gratias!