Prvý víkend spoločenstva Prameň, v malej dedinke menom Bacúrov. Na tomto mieste sme sa stretli spolu so sestričkami a dievčatami, aby sme nachádzali a spoznávali Božiu vôľu. Hľadanie tej správnej cesty a smeru, ktorým sa vydať v živote, je častokrát sprevádzané pochybnosťami, hľadaním, a niekedy i rôznymi starosťami.
V spoločenstve sa však hľadanie mení na radostné prežívanie každodenného času s Bohom, a našimi blízkymi. V spoznávaní ľudí a spoločenstve neraz nachádzame i to, kým sme sami. A keď poznáme seba, dokážeme i lepšie rozlišovať Božiu vôľu.
Práve toto prvé stretnutie na programe Prameňa sa nieslo v duchu otázky: Kto som? Počuli sme slovo, ktoré nás jemným hlasom pozýva nebáť sa, možno i zanechať, a odovzdať všetko do rúk Pána. I nás samé.
„Pane, daj mi takú vody, aby som už nebola smädná“… (Ján 4, 15)
Na našej ceste za hľadaním svojho povolania sme zažili bohatý program, v ktorom nechýbala ranná modlitba, modlitba ruženca, chvály, po dobrom obede i prechádzka, či silencio. Mnohými cestami si nás skrze tento čas Pán pritiahol bližšie, a v tichu sme mohli započuť Jeho hlas. V jedenj chvíli adorácie sme mali možnosť odovzať Mu naše srdcia, a prečítať si odkaz, ktorý nám zanechal v podobe povzbudzujúcich slov, pre každú z nás osobitne. Večer sme zažívali i krásu spoločenstva, rozhovory, a mnoho smiechu nie len pri povzbudivom filme, či večeri. Korunou nášho spoločne stráveného víkendu v Bacúrove boli sväté omše, celebrované v malej kaplnke domu. Slová sa zahĺbili do našich sŕdc a ešte doteraz môžeme čerpať z Prameňa a živej vody, ktorú nám Pán dáva každým dňom.
Ovocie tohto stretnutia spoločenstva mladých žien prináša mnoho milostí a sily do hľadania, do ďalších dní v kráčaní na ceste, ktorú pre nás s láskou a v radosti vyvolil Boh.
(účastníčka Majka)