

V dňoch 29. – 31. mája 2026 sa na Donovaloch v penzióne Zornička uskutočnilo interjuniorské stretnutie mladých sestier pred doživotnými sľubmi. Zúčastnilo sa ho 24 junioriek z rôznych rehoľných kongregácií a 6 sestier zodpovedných za formáciu. Stretnutie pravidelne organizuje Teologicko-spirituálna komisia Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.
Tohtoročné stretnutie nieslo tému: „Sebapoznanie cez kontempláciu a kontemplácia cez sebapoznanie.“ Hosťami a hlavnými lektormi boli doc. RNDr. Mgr. Reginald Slavkovský, PhD., OP a Mgr. Jana Kutášová-Trajtelová, PhD.
Boli to dni naplnené prednáškami, osobnou reflexiou, modlitbou i vzájomným zdieľaním. Sestry mali možnosť hlbšie sa zamýšľať nad vlastným vnútorným svetom, nad spôsobom prežívania svojho povolania i nad tým, ako môže kontemplácia otvárať cestu k pravdivejšiemu poznaniu seba samých i Boha.
Atmosféra stretnutia sa niesla v duchu otvorenosti, prijatia a sesterskej blízkosti. Nechýbal priestor na spoločné rozhovory, ticho ani chvíle jednoduchého ľudského spoločenstva, ktoré prinášali povzbudenie a nové impulzy do ďalšej cesty zasväteného života.
Účastníčka sr. Anna sa o programe vyjadrila takto: „Najskôr sme počúvali, a potom pri rozhovoroch sme sa o kontemplácii rozprávali. Mne osobne stretnutie pomohlo vniknúť do témy, a pritom som si uvedomila dve veci. Prvá, že sa modlím týmto spôsobom. Druhá vec je, že sa stále môžem zlepšovať a prenikať hlbšie do spoznávania seba i Pána Boha.“
Sr. Giorgiu oslovila téma: „Už dlhšie som v sebe nosila otázku, ako psychologický prístup k sebaprijatiu a hojeniu rán integrovať s modlitbou a Božou túžbou priviesť nás k celistvosti. Aby sa z nášho „samoliečenia“ nestalo „obskakovanie“ svojho ega. Tento víkend mi na túto otázku dal odpoveď v podobe modlitby súhlasu. Ukázalo mi to priestor, kde už nie som ja a Boh, ale sme jedno. Priestor, kde ma učí hľadieť na rany s láskou. Moje aj tie cudzie.“
Ďalšia juniorka, sr. Rút sa podelila o svoje dojmy týmito slovami: „Interjuniorát bol pre mňa priestor vzájomného stretnutia, zdieľania radostí či starostí. Dôležité je vedomie, že v tom nie sme samé a prežívame to isté, hoci bývame na opačných stranách Slovenska. Zároveň to bol čas zastavenia sa v sebe, keďže v našom vnútri prebýva živý Boh. Páčili sa mi praktické ukážky, ako to aplikovať v našej každodennosti.“
Sr. Timotea Šebeňová, FDC a sr. Zuzana Škrinárová, SSS
Zdroj: kvrps.sk




