Tento rok v sobotu 7. júna 2025 naše tri juniorky obnovili svoje “áno” Kristovi a štyri sestry slávili svoje 40. a 50. jubileum zasvätenia. Slávnostnú sv. omšu v košickom Kostole Sedembolestnej na Kalvárii celebroval vdp. Pawel Wojnowski, OCD, hudobne ju doprevádzal mládežnícky saleziánsky zbor a zúčastnili sa jej sestry slovenskej provincie a niekoľko pozvaných hostí.
“Vaši starci budú snívať sny a mladí budú mať videnia” – zaznelo počas liturgického čítania. Skúsenosť a mladosť sa stretávajú, aby vykročili s novou odvahou v ústrety budúcnosti…
Sestry Zuzka, Flóra a Anka sa v Jubilejnom roku plánovali zúčastniť svätorečenia Carla Acutisa. Množstvo tínedžerov napokon stretli počas sprevádzania Svätého Otca Františka na jeho poslednej ceste. Naše pútničky vo Večnom meste sa podelili so svojimi odpoveďami na 3 otázky:
Čo bol pre teba doteraz najsilnejší zážitok?
Sr. Flóra: „Už doteraz bolo veľa silných zážitkov, ale určite jeden z najsilnejších bolo to, že sme mohli kondolovať pri rakve Svätého Otca a mohli sme pri ňom pobudnúť asi aj pol hodinku a v sobotu ho sprevádzať na jeho poslednej ceste. Ďalší veľmi silný zážitok bol vidieť a stretnúť sa s mladými, vidieť to, že Cirkev má nádej, má budúcnosť. Prechádzanie svätými bránami je osobitnou milosťou, kde prinášame aj všetkých tých, ktorí nás prosili o modlitby.“
Sr. Anka: „Keď sme ešte vo štvrtok, večer po príchode do Ríma cestovali do Baziliky sv. Petra rozlúčiť sa so Sv. Otcom a mali sme možnosť byt ešte nejaký čas blízko jeho rakvy, cítila som sa ako apoštoli po zmŕtvychvstaní: že tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili. Tak aj ja som sa divila a radovala, že mi bolo dopriate prísť do Večného mesta, v jubilejnom roku na púť. (Úmysel bol svätorečenie Carla Acutisa).“
2. Na čo sa ešte tešíš, čo ešte máte v pláne?
Sr. Flóra: „Teším sa ešte na poslednú svätú bránu v Lateránskej bazilike a ďalšie kostoly, ktoré ešte chceme navštíviť. Naozaj tu zažívame milosť za milosťou, teším sa na to, čo má Pán pre nás ešte pripravené, každý deň nás zahŕňa svojou štedrosťou.“
Sr. Anka: „Náš program je taký bohatý, že mám pocit, že moja duša ešte nedobehla za tým, čo telo prežilo. Zajtra sa chystáme na sv. omšu s tínedžermi a potom navštívime miesta, ktoré si spoločne vyberieme. A to, čo by sme mohli navštíviť, je naozaj moc. Dnes zazívame mladú Cirkev.“
3. Aké posolstvo, myšlienku, odkaz už teraz vieš, že si odnášaš?
Sr. Flóra: „To, že Cirkev má nádej a budúcnosť a že Boží štýl je blízkosť, súcit a neha.“
Sr. Anka: „Slová, ktoré mi rezonujú z toho, čo sme tu doteraz prežili sú: smútok a radosť, smrť a večný život. Aj keď zdanlivo protiklady, vzájomne sa dopĺňajú a spájajú do slova vďačnosť… Za príklad života Človeka, ktorý mal rád. Pána Boha, ľudí, prírodu, svet okolo…“
Prinášame text Sr. Magdolny Kővári, generálnej moderátorky Spoločnosti sociálnych sestier na pamiatku pápeža Františka, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok, 21. apríla. Pôvodný text bol uverejnený v maďarskom katolíckom denníku Magyar Kurir [1].
„Sestra, modlite sa za mňa, pretože to vôbec nie je jednoduché…,“ povedal, keď mi opäť podal ruku pred naším odchodom a odovzdal mi ruženec. Bolo to hlboko dojímavé už od prvého momentu – spôsob, akým nás privítal pri dverách knižnice, pripomínal otca z evanjeliového podobenstva: nečakal, kým prídeme, ale vyšiel nám v ústrety s roztvorenými rukami. A aj na záver stretnutia nás neodprevadil len slovami. Opierajúc sa o palicu a krívajúc od bolesti nás v tichosti vyprevadil ku dverám a rozlúčil sa ďalším pevným stiskom ruky. Jeho jednoduchá prosba o modlitbu počas rozlúčky ma hlboko zasiahla – v tej chvíli som takmer fyzicky cítila obrovské bremeno a zodpovednosť, ktoré niesol na svojich pleciach. Napriek tomu, počas hodiny, ktorú nám venoval, akoby pre neho neexistoval nik iný – len my.
Hlboké skúsenosti povzbudenia a odkaz pre sociálne sestry pri všetkých vzácnych stretnutiach budeme niesť ďalej. Svätý Otec, odpočívajte v pokoji! Ďakujeme za všetko!
Milí priatelia, rodinní príslušníci a dobrodinci, touto cestou vás chceme požiadať o poukázanie 2%, (resp. 3% v prípade dobrovoľníkov) zo zaplatenej dane. Tieto peniaze budú použité na pastoračné a formačné aktivity sestier, najmä v práci s mladými. Ďakujeme!
Cez víkend 21.-23. februára 2025 sa v krásnej malebnej dedinke Bacúrov uskutočnilo stretnutie mladých žien “so Samaritánkou pri studni”. Spolu s našimi sestrami Marcelkou, Flórou a Ankou prijali pozvanie napiť sa zo “živej vody” a zakúsiť hlboké spoločenstvo pri zdieľaní, duchovných impulzoch či tichej modlitbe s Pánom.
