V tomto roku slávime 15. výročie blahorečenia bl. sestry Sáry Salkaházi, členky Spoločnosti sociálnych sestier. Toto výročie sme si pripomenuli 17.9.2021. Ponúkame článok o bl. sr Sáre -apoštolke sociálnej lásky, ktorý napísala naša sestra Danka Kimličková.
Ešte sme všetci naplnení radosťou a povzbudením z apoštolskej návštevy Sv.Otca Františka na Slovensku a pripomíname si jeho odkaz pre nás. Odkaz zasväteným, odkaz mladým, odkaz tým, čo sú v službe vedenia, odkaz všetkým veriacim, ale aj tým, čo sa nehlásia k viere. Tieto jeho slová akoby sa napĺňali aj v živote a službe tejto našej sestry, košickej rodáčky. Bola obdarená prirodzenými darmi a talentami, ktoré vďaka duchovnej a odbornej formácii v Spoločnosti sociálnych sestier rozvinula do takých rozmerov, že môžeme o nej hovoriť ako o apoštolke sociálnej lásky. Počas svojho života dozrela k vrcholu tejto lásky – k obete života za prenasledovaných, slabých, núdznych a bezmocných. Založenie Spoločnosti sociálnych sestier v Budapešti v roku 1923 je ovocím sociálnej duchovnej obnovy, ktorú začal pápež Lev XIII svojou encyklikou Rerum novarum. Jej zasvätené členky sa pokúšajú odpovedať na problémy a potreby sveta tým, že ideály prastarej benediktínskej spirituality prinášajú do centra života a vyjadrujú ich v modernej forme. „Povolané svedčiť o Božej posväcujúcej láske, sa sestry zúčastňujú na sociálnom poslaní Cirkvi“. Zakladateľka sestra Margita Slachtová, tiež rodáčka z Košíc rozsah našej služby prirovnala k pyramíde. Základom pyramídy je charitatívna práca, na druhom stupni je sociálna služba, ďalší stupeň charakterizuje práca v hnutiach a vrcholom pyramídy je politická služba. Ako členka parlamentu v Maďarsku sa zasadzovala za zvýšenie životnej úrovne rodín a tých najbiednejších, ktorí niesli následky 1. svetovej vojny; napriek tomu nikdy nepokladala svoju službu za politickú činnosť, ale ako službu tým, ktorí nemajú žiaden hlas. Spoločnosť sociálnych sestier sa usídlila na Slovensku v roku 1927 v Košiciach, postupne sestry pôsobili v Komárne, Podunajských Biskupiciach, Topoľčanoch a Ilave. Sára Salkaházi po skončení Učiteľského krátky čas vyučovala v chlapčenskej triede. Necítila zvláštne povolanie učiť, veľmi sa však zaujímala o osudy a rodinné pomery chudobných chlapcov. Hľadala hlboké korene, súvislosti príčin chudoby a skutočnej zaostalosti. Od mladosti sledovala politické udalosti, na všetko mala svoj názor a netajila sa tým. Ešte počas študentských rokov začala písať svoje prvé články pod tajným menom SIPHAX, ktoré sa objavovali v „Košických večerných novinách“. V roku 1919 sa Sára stala členkou Československej únie novinárov. Pre ľudí, s ktorými sa stretávala bola atraktívnou pre svoju veselú povahu so zmyslom pre humor. Pre jej zdravý úsudok mala rešpekt u svojich kolegov. Tieto prirodzené danosti a schopnosti ju priam predurčili stať sa sociálnou sestrou, aby ich neskôr, v komunite sestier zúročila, zošľachtila a pozdvihla na vyššiu kvalitu nadprirodzených hodnôt, v úplnom sebadarovaní seba v službe Bohu a jeho ľudu. V roku 1929 vstúpila do Spoločnosti,. Jej životným mottom, ktoré si zvolila pri večných sľuboch “ Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8) určovalo celý jej život. Činnosť sestry Sáry bola veľmi rozmanitá: služba tým najbiednejším cez katolícku charitu, práca v hnutiach – prednášková činnosť v katolíckych hnutiach pre dievčatá a ženy – príprava mladých na manželstvo, novinárska činnosť. Sestra Sára urobila veľa pre chudobných aj vysloveným a písaným slovom; otvárala oči a srdcia; volala k aktívnej činnosti pre odkázaných tak, ako to učili encykliky jej súčasných pápežov Leva XIII a Pia XI. Nebýva zvykom, aby by sa v jednej osobe kumulovali všetky tieto schopnosti. Formácia sestier v komunite však bola zameraná na to, aby každá sestra preukázala schopnosti, aspoň do istej miery, v každej oblasti našej služby, aby tak bola pripravená na rôzne podmienky a vedela zaujať praktický postoj všade tam, kde bude pôsobiť. Napriek rozmanitosti služieb a všestrannosti jej činností sa usilovala sústrediť na jediný cieľ, lásku k Bohu a z nej vyplývajúcu konkrétnu lásku k blížnym. Z toho pramenila jej ochota byť poslaná kamkoľvek a milovať všetkých, ku ktorým bola poslaná. Hovorí o tom vo svojom denníku: „Splň svoju službu! Čiže splniť s veľkou láskou, odovzdanosťou a ochotou tú prácu, ktorú mi zvlášť určila predstavená! Mám dosť služieb. Ako ich prijmem do srdca? Do akej miery je moja služba mojou srdcovou záležitosťou?“ (Denník, 28.8.1930). V čase, keď sa o ekumenizme ešte veľa nehovorilo, sestra Sára dokázala zapájať a oduševňovať ľudí rôznych vierovyznaní, národností a spoločenských vrstiev do spoločnej činnosti pre dobro chudobných. Nebol to len jej prirodzený dar komunikovať a vytvárať radostné ovzdušie svojou veselou povahou, bolo to predovšetkým vedomé úsilie o rast pravej lásky, o ktorú zápasila už v čase svojej formácie. Vo svojom denníku píše: „Byť veselá, keď som šťastná, nie je umením. Byť veselá, keď ma bolí srdce, keď celé moje bytie ma ženie k smútku, keď azda trpím… vtedy, áno.“ (Denník, 17.3.1931) Jej plné nasadenie v službe najbiednejším vyžadovalo rovnako plné nasadenie pracovať na sebe, inak by v tejto náročnej službe nevytrvala. V denníku píše: „ Všetko nabok! Cieľ je Láska! V každom vidieť dobro! Milovať toho, kto je skleslý, zaťažený, snáď namyslený, alebo má na mňa zlý vplyv. Modliť sa za neho! Pri každej neláskavej myšlienke, ktorá sa u mňa vynorí, hneď vyslať jednu prosbu! Pokračovať v namáhavom boji! Neprerušiť ho! Byť zhovievavou! Čo by bolo, keby ani mne nič neprehliadli? Aj keby to tak bolo, tým viac milovať!“ Z tohto stručného prehľadu vidíme, že sestra Sára bola obdarovaná mnohými talentami, ktoré bohato zúročila. Napriek tomu ostala jednoduchou a pokornou, pretože nehľadala v tejto mnohostrannej činnosti seba. Celá jej osobnosť bola zameraná na jedinú príčinu a cieľ svojho života na Boha. Vo svojom denníku to vyjadruje takto: „Nepracujem pre seba, dokonca ani nie pre Spoločnosť. Pracujem z poverenia predstavených pre Boha samého. Vytrvalo! Chcem milovať všetko, s čím pracujem: stroje, papiere, farby. Kdekoľvek dostanem nejakú prácu počas dňa, chcem si pripomenúť: to je Pán, ktorý chce, aby som to robila. Chcem pracovať vo svetle tejto skutočnosti. Preciťujem svoju zodpovednosť. Dostala som mnoho talentov, musím ich znásobiť. Človek musí veľmi milovať a musí veľmi pracovať.“
Odkaz sestry Sáry pre súčasnosť
Aký je teda odkaz tejto obdivuhodnej zástankyne chudobných a ponížených, nadšenej ochrankyne ľudských práv a dôstojnosti každého človeka? Vo svojom denníku hovorí: „Človek musí veľmi milovať a musí veľmi pracovať!“ V čase jej pôsobenia, rovnako ako dnes sa stretáme s hmotnou i duchovnou núdzou v rozmanitých podobách. Existuje mnoho potrieb, mnoho výziev. Každá doba prináša nové formy núdze rovnako, ako aj nové spôsoby jej riešenia. Dnešnú dobu by sme mohli charakterizovať viac ako kedykoľvek predtým, ako dobu človeka, ktorý je v núdzi na lásku. Sára pochopila, že základnou osou jej života je láska. Celý jej život bol zápasom o čistotu a autentickosť lásky. Jej odkaz môžeme porovnať s odkazom emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý hovorí vo svojej encyklike Deus caritas est: “Čo sa týka služby pre trpiacich, je potrebná najmä profesionálna kompetencia… ale tá sama o sebe nestačí. Ide totiž o ľudské bytosti a ľudia potrebujú vždy aj niečo viac, než len technicky správne zaobchádzanie. Potrebujú ľudskosť. Potrebujú pozornosť srdca… Preto popri profesionálnej príprave je… nevyhnutná predovšetkým formácia srdca: je potrebné priviesť ich k takému stretnutiu sa s Bohom v Kristovi, ktoré prebudí v nich lásku a otvorí ich srdcia pre druhých…“ [1]
Keď obdivujeme mnohostrannú činnosť blahoslavenej Sáry, nevyhnutne si musíme všimnúť koreň jej plodnej činnosti. Je to jej hlboký, vrúcny vzťah lásky k Bohu a z toho plynúca zanietená láska pre blížnych. Tu na Božom srdci sa formovalo jej srdce a stávalo sa pozorným, silným, vytrvalým a verným v službe lásky do takej miery, že potvrdila autenticitu svojej nezištnej lásky vrcholnou obetu vlastného života. Svätý otec slovami encykliky akoby vyjadroval jej životný postoj: “Láska je zadarmo – nekoná sa na dosiahnutie iných cieľov… Kto koná charitu v mene Cirkvi…vie, že láska vo svojej čistote a v sebadarovaní je najlepším svedectvom o Bohu, v ktorého veríme a ktorý nás podnecuje do lásky. Kresťan vie rozoznať, kedy je čas hovoriť o Bohu a kedy je lepšie o ňom mlčať a nechať hovoriť len lásku.“ [2] Sestra Sára nechala prehovoriť lásku. Stala sa poslankyňou Božej lásky. Jej tichý odkaz bez veľkých slov znie: buďte poslami lásky. Láskou vytláčame zo spoločnosti zlo, zmierňujeme utrpenie a ak ho nemožno odstrániť, dávame mu zmysel, prinášame nádej a zmysel ľudskej existencii. Láska je vynachádzavá, je tvorivá, má budúcnosť a konečné víťazstvo. Sestra Sára sa k nám prihovára rečou lásky, lásky, ktorá sa vtelila do konkrétnej podoby tak vnútri komunity voči sestrám, ako aj v službe núdznym. Nech je pre nás inšpiráciou jej verné naplnenie poslania sociálnej sestry „byť znamením posväcujúcej Božej lásky.“
Daniela Kimličková
[1] BENEDIKT XVI.: Deus caritas est. 1995, Trnava: SSV, 2006, čl.31. s. 48,49.
[2] BENEDIKT XVI.: Deus caritas est. 1995, čl.31. s.50.