Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“
Posledná časť cyklu zamyslení generálnej predstavenej o Blahoslavenstvách
Počas uplynulých týždňov sme sa zamýšľali nad blahoslavenstvami. Zaujímalo by ma, či vám niekedy pri uvažovaní nad Ježišovými výrokmi napadla myšlienka, že sú akosi príliš idealistické a možno aj nesplniteľné v reálnom svete. Ak áno, nie ste sami.
Áno, skutočne, Kázeň na vrchu a jej úvodné výroky, blahoslavenstvá, kladú naozaj vysoké nároky. Napriek tomu sú dôsledné a systematické. Takto funguje Boh a Božie kráľovstvo. Jedno tvrdenie vyplýva z druhého; vyžadujú si radikálnu premenu vnímania a vedomia, ochotu spoliehať sa na Boha a len na Boha, odhodlanie vzdorovať svojim živočíšnym inštinktom a nechať ich skrotiť milosťou, a predovšetkým vášnivú túžbu nechať sa vtiahnuť do Božieho života. Božia logika nie je naša (porov. Iz 55, 8 – 9), preto tieto princípy idú proti tomu, ako funguje svet okolo nás, a čím viac si privlastňujeme mentalitu blahoslavenstiev, tým viac sa stávame cudzími svetu. Nebudeme viac zapadať do štruktúr a budeme v lepšom prípade zosmiešňovaní a v horšom prenasledovaní. Možno sa pýtate, v čom spočíva to blahoslavenstvo? Ježiš dokonca dodáva: „Radujte sa a plesajte.“ A my máme zvyčajne tendenciu interpretovať druhú polovicu tejto vety tak, že si „odmenu“ premietneme do vzdialeného posmrtného života. Zatiaľ čo nebo sa začína už tu a teraz: ak ste odmietnutí pre dodržiavanie požiadaviek jeho Kázne, môžete sa skutočne radovať zo svojej blaženosti, pretože už žijete podľa ideálu, ktorý stanovil Ježiš, už ste začali žiť podľa Božej logiky.
Život podľa blahoslavenstiev vedie k slobode: človek už nie je viazaný očakávaniami ani lojálnosťou. To zachytila aj sr. Margita vo svojom Kréde: „Prehlasujem rovnosť a univerzálne sesterstvo/bratstvo všetkých ľudí, závislosť od Boha spolu s ľudskou slobodou…“ Toto teraz naozaj dráždi svet, ktorý neustále hľadá spojencov proti nepriateľom. Ten, kto sa usiluje žiť podľa Božej vízie, už nemá nepriateľov a nepotrebuje spojencov, následne sa stáva nepriateľom pre každého, kto túto víziu nezdieľa, a bude odmietaný. Je ľahšie znášať odmietnutie, keď prichádza zvonku, napriek tomu niekedy môže prísť priamo zo štruktúr našej vlastnej Cirkvi alebo spoločenstva. Je to tak preto, že všetci sme na ceste k ideálu blahoslavenstiev a ešte tam nie sme celkom, a preto, že žijeme vo svete a sme neustále kontaminovaní duchom sveta. O sr. Margite sa hovorí, že raz poznamenala: „Sestry, musíme sa preskúmať, asi robíme niečo nie celkom správne, lebo nás už dlho nikto nenapadol.“ Každý kresťan a každé kresťanské spoločenstvo má povinnosť pravidelne skúmať, do akej miery ho definoval duch sveta. Takže moji drahí priatelia, ak ste v poslednom čase neboli urážaní alebo odmietaní za to, že žijete podľa kritérií blahoslavenstiev, možno by ste si mali trochu spytovať dušu, pretože možno nerobíte niečo celkom správne.
Možno budete namietať, že to všetko je v poriadku, ale človek predsa musí fungovať, a to dobre fungovať vo svete, ktorý sa týmito zásadami neriadi. Áno, to je pravda. Je naozaj dosť ťažké byť v tomto svete, ale nie z tohto sveta. Keď sa však odhodláme dodržiavať zásady Kázne, skôr či neskôr skončíme nejakým spôsobom „ukrižovaní“. Keď nasledujeme Krista, nemôžeme obísť Golgotu. Ako by vôbec mohol byť učeník väčší ako jeho majster?
Sr. Kővári Magdolna