V polovici pôstneho obdobia sme sa zúčastnili „Semináru pôstu, mlčania a ticha“ v Medjugorii. Bol to čas zastavenia sa na púšti a načúvaniu Božieho hlasu. „…hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“ (Mk 1, 12-13). Púšť ako miesto prázdnoty, samoty, ticha, pokúšania. Aj nás Duch zavial na samotu pred Ježiša. Pôst, modlitba, ticho. Tieto tri pozvania nás upriamili na to, čo je podstatné, kde sa nachádzame na našich životných cestách, službách, vzťahoch. V jednej prednáške sme boli pozvané prichádzať pred Ježiša v úprimnosti srdca, také, aké sme. Pôst ako prostriedok odriekania a vyprázdňovania sa nám pomohol uvedomiť si, ako málo stačí. Ako sme rozmaznaní a túžime po rôznych veciach, častokrát zbytočnostiach. Čas o chlebe a vode pozýva k jednoduchosti a odovzdanosti, odpútania sa od seba, od vlastného pohodlia a egoizmu, k pohľadu na iného. Posilnené Božou láskou sme sa vrátili do komunity i do služieb, ktoré konáme.
Pôst, modlitba, mlčanie
