Začíname pôstne obdobie, za podmienok na ktoré sme doposiaľ neboli zvyknutí… sestra Daniela sa s nami podelila o úvahu na pôst…
O chvíľu vstúpime do pôstneho obdobia. V tejto netradičnej dobe, netradičný spôsobom, bez požehnania kňaza popolcom, by sme mohli začať tradične, klasicky – KRÍŽOM.
Pred nedávnom sme my sestry SSS mali zoom reflexiu o kríži tak, že sme sa naň dívali a nechali sa Ním osloviť. Bolo to hlboké a obohacujúce.
V tomto všetkom, čo v tejto netradičnej dobe prežívame, som si spomenula na meditáciu na ročné motto našej zakladateľky sestry Margity Slachtovej z roku 1942. Sestry dostávajú motto každý rok z generálneho ústredia.
Názov toho motta bol: Stat Crux, volvitur orbis! Kríž stojí; svet sa zmieta!
Uvádzam jej meditáciu, pretože sa mi vidí rovnako aktuálna ako takmer pred 80 rokmi.
„Nezmeniteľne, neochvejne a pevne stojí Kríž! Je to Kríž, ktorý sa prihovára tak presvedčivo a zároveň je to ten, ktorý stojí ticho. Tento Kríž stojí vzpriamene ako symbol Krista. Kríž je tiež symbolom požehnaného šťastia z konečného víťazstva.
Všade okolo nás sa hlasné heslá svetskej múdrosti prehlasujú a presadzujú mocou zbraní, utláčatelia ich vnucujú miliónom ľudí deň za dňom. Čo sa dnes vyhlasuje za pravdu, o rok už bude niečo iné. A za touto mylnou múdrosťou kráča nešťastné ľudstvo. Táto ľudská múdrosť vzniká a zaniká, tento druh múdrosti sa neustále mení, ale Kríž zostáva pevne stáť. To, čo Kristus raz skúsil, čo prežil, čo nám zanechal ako príklad a čo sám dosvedčil pred najväčšou vtedajšou svetskou mocou – Rímom – v najkritickejšom momente jeho života, to sa za dvetisíc rokov nezmenilo. Nezmení sa to ani za ďalších tisíce rokov až do posledného súdu. A bude to pokračovať počas celej večnosti.
Toto presvedčenie nech nás vedie po celý nasledujúci rok. Napriek tomu, čo sa deje okolo nás: ako koleso, ktoré sa točí dookola, hore a dole, jeden deň zákon zakazuje toto, iný deň zas prikazuje niečo iné. Nenechajme sa tým zmiasť, nenechajme sa tým zdrviť. S Božou milosťou sa budeme držať Kríža, ktorý stojí neochvejne, pevný ako skala!“
Mám pocit, akoby to písala dnes, práve pre túto dobu, iba s malou odchýlkou, že to, čo sa dnes vyhlasuje za pravdu, nie o rok, ale zajtra už bude niečo iné, alebo dokonca o hodinu. To koleso nabralo takú rýchlosť, že už nemáme kapacitu sledovať ho.
Ale Kríž stojí, nezmeniteľne, neochvejne, pevne! Nedajme sa vtiahnuť do tohto kolesa, chyťme sa Kríža. Jedinej istoty, jedinej pravdy, jediného východiska z tohto zmätku. Pôstna doba je vynikajúcou príležitosťou zastaviť sa, postaviť sa, alebo kľaknúť pod Kríž a len sa dívať. Nechať sa osloviť v tichu mlčiacim Kristom.
Sestra Margita často kľačala v tichu pod krížom a mnoho pochopila. Keď sa v čase pandémie objavujú a vyplavujú na povrch prúdy zla, nenávisti, jalovej kritiky, mudrovania a konšpiračných teórií, a rovnako, keď prežívame bezmocnosť pri sledovaní negatívnych štatistík ochorení a úmrtí, oslovila ma ako veľmi účinný prostriedok na túto dobu jej ďalšia meditácia z pôstneho obdobia 1949.
„Náš Pán Ježiš Kristus, … sa stal obetou nielen pre skutočnosť vykúpenia, ale tiež preto, že my sme údmi jeho mystického tela a máme robiť podobne, to znamená, máme pokračovať v obeti života, ktorý vykupuje iných.
Zatiaľ, čo smrť Krista priniesla vykúpenie v jeho praktickom uskutočnení na zemi, Kristus uskutočnil vykúpenie ako proces. Ľudia sa nestali ihneď po vykúpení anjelmi. Náš Pán Ježiš Kristus však ukázal, že obetami, ktoré prinášame, môžeme premôcť silu zla v druhých, a tým im môžeme pomôcť, aby sa stali anjelskými.
Ak by tu bola možná iná cesta, bol by nám ju ukázal. Ak by to nebol jediný účinný spôsob, nebol by sa nechal ukrižovať, ale nechal by ukrižovať Židov. Ale on to neurobil. On sám bol povýšený na kríži, premohol na sebe nevykúpené sily temna, ktoré pôsobili v ľuďoch. Preto, keď hovoríme že Kristus je naša Hlava, my sme údy jeho tajomného tela, Cirkvi, potom si uvedomujeme, že v tomto zmysle musíme pokračovať v jeho diele. Keď sa z toho vymkneme, ak nevenujeme celé svoje úsilie na to, potom nie je medzi nami a Kristom jednota, nie je jednota života s jeho Svätým Duchom. Základné, podstatné právo vykúpeného života je obeta.“
(Výber z príhovoru sr. Margity Slachtovej na Pôstne obdobie, uverejnený v časopise „Sestra“, apríl 1949).
Usilujme sa teda prežiť čas pandémie v tomto pôstnom období ako požehnaný čas, ktorý nám Boh dáva ako dar a príležitosť, nie ako nutné zlo, ktorému sa musíme podvoliť. Zachovajme si slobodu ducha, pevnú nádej, ktorou obdarúvajme aj iných, lebo KRÍŽ STOJÍ!
Sestra Daniela
