Autor Zuzana Škrinárová

Po niekoľkotýždňovej skúsenosti sestry Marty so službou utečencom na hraniciach na východe Slovenska sa ukázala veľká potreba zapojiť sa do pomoci aj v Bratislave.

“Tá služba je vždy veľmi vyčerpávajúca, ale napriek tomu ma to tam vždy ťahá, chcem znova prísť a byť tam pri nich a pre nich.” sr. Renáta

Sestry v službe vedenia – sr. Renáta Jamborová a sr. Marta Andraščíková tak už nemálo hodín venovali dobrovoľníckej službe v Asistenčnom centre Bottova v Bratislave. Pripojila sa k nim aj naša spolupracovníčka Anna Žáková, ktorá pomáha pri registrácii klientov na pracovisku prvého kontaktu. Sestry zase ponúkajú psychosociálnu podporu a poradenstvo pri hľadaní ubytovania. Podelenie ich vlastnými slovami – pokračujte v čítaní:

Pokračovať v čítaní “Sestry naďalej dobrovoľnícky pomáhajú Ukrajincom v Bratislave”

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“

Posledná časť cyklu zamyslení generálnej predstavenej o Blahoslavenstvách

Počas uplynulých týždňov sme sa zamýšľali nad blahoslavenstvami. Zaujímalo by ma, či vám niekedy pri uvažovaní nad Ježišovými výrokmi napadla myšlienka, že sú akosi príliš idealistické a možno aj nesplniteľné v reálnom svete. Ak áno, nie ste sami.

Pokračovať v čítaní “„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.””

Šiesta časť série úvah generálnej predstavenej o Blahoslavenstvách

Dnes sa pozrieme na tieto dve blahoslavenstvá spolu, pretože potrebujeme mať pred očami obidve, aby sme sa dokázali dobre orientovať vo výzvach našej doby.

Pokračovať v čítaní “„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo budú nasýtení. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“”

Piata časť cyklu zamyslení generálnej predstavenej o Blahoslavenstvách

V chápaní múdrych otcov a žien púšte zo starokresťanskej tradície bolo „srdce“ stredom ľudskej bytosti, tým „osovým“ orgánom, v ktorom sa sústreďuje fyzický, psychologický a duchovný rozmer ľudského života. Videli v ňom sídlo rozumu, intuitívneho vhľadu a mystického videnia, miesto múdrosti, miesto stretnutia medzi božským a ľudským.

Pokračovať v čítaní “„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“”

Drahé sestry, pridružení členovia a priatelia,

Ako nám súčasné nebezpečenstvá môžu pomôcť rásť v našom kresťanskom povolaní a ako nám Blahoslavenstvá, naša „blaženosť“, môžu pomôcť byť v týchto náročných situáciách prítomné inak?

4. „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“

Pápež František vo svojej homílii z 25. marca poukázal na túto skutočnosť: „Ak chceme, aby sa svet zmenil, musia sa najprv zmeniť naše srdcia.“ Naša inštinktívna činnosť je však spravidla úplne opačná: vždy máme tendenciu najprv hľadať a pozorovať, ako by sa mali zmeniť iní, a k problémom sa zvyčajne staviame tak, akoby sme s ich vznikom nemali nič spoločné. Táto ilúzia je najväčšou prekážkou zlepšenia vecí.

Pokračovať v čítaní “MOC BLAHOSLAVENSTIEV – „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“”

(Tretia časť cyklu zamyslení generálnej predstavenej o Blahoslavenstvách)

Ak by sme si urobili prieskum o význame slova “tichý”, väčšina by si ho pravdepodobne spájala s poddajnosťou alebo nejakou formou slabosti, zatiaľ čo skutočná sila sa prejavuje v tichosti. Tichý človek je slobodný od nadmerných výbuchov nespracovaných emócií a od všetkých foriem násilia; správanie tichého človeka je pokojné, vyrovnané a uzemnené. 

Pokračovať v čítaní “„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“”

Všetkých sa nás hlboko dotýka utrpenie spôsobené vojnou na Ukrajine. Hľadáme, ako môžeme pomôcť utečencom aspoň kvapkou a pridať sa tak k množstvu dobrovoľníkov i modlitebníkov. Sestry Marta Andraščíková a Marcelka Chromeková využili príležitosť vycestovať na hranice a zapojiť sa do konkrétnej pomoci – v Sobranciach, na hlavnej stanici v Košiciach a v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Fotogaléria z misie sr. Marti – kliknúť na viac.

Pokračovať v čítaní “V pomoci na hraniciach”

V tieni vojny je naša duša plná smútku a úzkosti. Čím bližšie sú zvuky delostrelectva a ciele rakiet, tým väčšie je napätie a nepokoj v nás – a ľudsky povedané, je to celkom pochopiteľné. Ak však bližšie preskúmame svoje pocity, musíme priznať, že sú vlastne egocentrické: máme obavy o svoj malý svet, ktorý sme si vytvorili, navyše sa obávame o svoju bezpečnosť – dá sa povedať, že máme všetky dôvody byť smutní a rozrušení z toho všetkého.

Ale je toto naozaj ten druh smútku, o ktorom hovorí Ježiš v Blahoslavenstvách? Plač, o ktorom hovorí Ježiš, nemá nič spoločné so sebaobranným strachom, ani sa nerovná bezmocnému nariekaniu.  Ježiš hovorí o slzách, ktoré tečú z hlbokého pohnutia láskou a súcitom; o niečom podobnom, ako boli slzy, ktoré prelieval nad Jeruzalemom (pozri Lk 13, 34).

Pokračovať v čítaní “„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ (pokračovanie úvah od generálnej predstavenej)”