Zomrela sestra Mária Slodičáková

Sestra Mária Slodičáková – „teta Marienka“

dnes ráno 30.11.2016 o 4:30 odišla naša drahá sestra Marienka k Otcovi. Pohreb so sv. omšou bude v sobotu 3.12.2016 o 11.00 v kostole na Kalvárii v Košiciach, kde dlho pôsobila. Uloženie truhly bude na cintoríne sv.Rozálie.

marienka-slodicakova

Sestra Marienka sa narodila v Jubilejnom roku vykúpenia 20.10.1933, ako najstaršie zo štyroch detí. Keď mala 13 rokov, v r.1946 jej zomrela mama a vtom istom roku aj otec. Deti vychovávala teta, ale žili veľmi biedne a často nemali čo jesť. Ako 16-ročnú ju dal komunistický režim za trest do výroby v textilke vo Svite, pre údajnú protištátnu činnosť“ – napísala totiž báseň Sv.Otcovi na námet nášho básnika Gorazda Zvonického. V tom čase mala veľa času na modlitbu a jasne pocítila, že si ju Pán volá, aby sa mu zasvätila a že bude učiť deti, hoci nevedela ako vzhľadom na to, že všetky rehole boli oficiálne zrušené a rehoľníkov internovali. eskôr vyštudovala zdravotnú školu v Košiciach a pôsobila ako detská sestra. Tu sa spoznala so Spoločnosťou sociálnych sestier a v r-1961 zložila prvé sľuby. Na návrh kňaza, ku ktorému chodila na spoveď sa začala venovať katechéze detí a rodín priamo v rodinách, – pripravovala ich k sviatostiam. Vzhľadom na politickú situáciu túto činnosť vykonávala tajne. Všetci ju z bezpečnostných dôvodov volali „teta Marienka“. Neskôr deti a rodičia prejavili túžbu stretať sa aj po prijatí sviatostí a tak vytvárala skupiny detí a mládeže, ktorým sa venovala v spolupráci s ďalšími košickými kňazmi – zvlášť s o. Bartolomejom Urbancom popri svojom „normálnom zamestnaní“ detskej sestry. Neskôr po politickom odmäku v r.1968 bolo na čas dovolené vyučovať náboženstvo v školách. Tam prišla do kontaktu s „tajným saleziánom“, donom Jánom Pivarníkom a s donom Štefanom Timkom, ktorý pôsobil na Košickej Kalvárii a cez nich aj s ďalšími saleziánmi. Organizovali spoločne duchovné cvičenia pre deti a mládež, cez víkendy spoločné výlety, kde sa venovali mládeži v spolupráci s nimi, ale aj s inými kňazmi v Košiciach a na okolí. Po zmene politického režimu v roku 1990 pocítila, že Boh ju volá ďalej. V tom čase požiadali benediktíni v Komárne Spoločnosť sociálnych sestier, aby prišli do Komárna, nakoľko tam pred r.1944 pôsobili. Sestra Mária odpovedala na toto volanie a venovala sa vyučovaniu náboženstva na slovenských školách, pretože  slovenským veriacim sa v tom čase nemal kto venovať. Vy

tvorila si znova okruh detí, mladých a rodín a venovala sa im aj mimo školskej činnosti, tak slovenským ako aj maďarským. Požiadala o. arcibiskupa, aby poslal do Komárna slovenského kňaza, ktorý sa bude venovať pastorácii Slovákov. Keď sa v r.2000 vrátila do Košíc, venovala sa znova katechéze – zvlášť cigánskych rodín a pripravovala dospelých na prijatie sviatostí. Môžeme povedať, že Pán si ju vyvolil na veľké veci, a cez je mimoriadnu charizmu k deťom a mladým sprostredkovala a posilňovala vieru mnohým Košičanom. Keď v r.2011 pre ťaslodicakova-maria-01žké postihnutie kĺbov už nemohla chodiť prišla do komunity sestier v provinciálnom dome Regina Pacis v Košiciach. Tu za ňou prichádzalo mnoho jej „bývalých detí“ dnes už dospelých so svojimi rodinami, aby jej vyjadrili vďačnosť. Posledné dva roky sa jej zdravotný stav natoľko zhoršil, že už nedokázala komunikovať s ľuďmi. Svoju aktívnu službu Bohu a ľuďom teraz dopĺňala tichým utrpením, aby dovŕšila Boží plán, ktorý s ňou mal.

Zomrela 30.novembra 2016 v skorých ranných hodinách sprevádzaná modlitbami sestier na sviatok sv. Ondreja apoštola, patróna Košickej arcidiecézy. V liturgickom čítaní sv. omše na tento deň v liste Rimanom čítame: „Aké krásne sú nohy tých, čo prinášajú dobrú zvesť…..Viera sa rodí z počúvania a počúvanie z Kristovho slova.“ (Rim 10,15, 17) Naozaj jej nohy boli krásne, zodrali sa v službe Bohu a ľuďom, pretože neúnavne, bez odpočinku deň, čo deň po “riadnej pracovnej dobe“ sa venovala apoštolátu detí, mládeže a rodinám sa venovala do neskorého večera. Jej mimoriadna charizma vytvárať bezprostredne vzťahy, veľký zmysel pre humor priťahovalo mnoho ľudí, aj „tvrdých komunistov“, ktorých získavala pre Boha. Nikdy nemala problém hovoriť priamo, s odvahou a otvorene a vyzývať k pravým hodnotám viery. Nech je Pán, ktorý si ju vyvolil  a povolal k zasvätenému životu jemu a službe jeho detí  najväčšou odmenou vo večnom objatí. Odpočívaj v pokoji a naďalej sa prihováraj za svoje deti.

sr. Daniela Kimličková, provinciálna predstavená 

http://www.upn.gov.sk/sk/maria-slodicakova-1933/ – link, na ktorom je možne pozrieť si krátke rozhovory so sr. Marienkou

 

 

 

“Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva“

(Jn, 14, 27)