Krízy neznamenajú len nebezpečenstvo, ale prinášajú aj možnosť rastu. V nasledujúcich týždňoch vás pozývam k modlitbovému uvažovaniu o tom, ako nám súčasné nebezpečenstvá môžu pomôcť rásť v našom kresťanskom povolaní a ako nám Blahoslavenstvá, naša „blaženosť“, môžu pomôcť byť v týchto náročných časoch prítomní iným spôsobom.
1. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Krízové situácie, ako sú tie súčasné, nás konfrontujú s našou maximálnou krehkosťou a zraniteľnosťou v kontraste s našou prirodzenou túžbou po bezpečí a potrebou mať všetko pod kontrolou. Prirodzene, tie potreby sú pre normálny život nevyhnutné, napriek tomu pri snahe o ne príliš často zabúdame na svoju úplnú závislosť od Boha a máme tendenciu spoliehať sa na svoje vlastné obmedzené zdroje. Minule som počúvala jednu matku a jej slová ma hlboko dojali: „Pri pohľade na nekonečný prúd utečencov som inštinktívne myslela na svoje deti, chcela som ich zhromaždiť okolo seba a pristihla som sa pri tom, že rozmýšľam, kam by som s nimi mohla ísť, aby som ich ochránila v prípade, že vojna zasiahne aj našu krajinu. A uvedomila som si, že absolútna bezpečnosť neexistuje nikde. Zostáva len jedno: úplné spoľahnutie sa na Boha.“
V hraničných situáciách sa dostávame do kontaktu s našou úplnou chudobou a zraniteľnosťou. Viera bude rozhraním medzi dvoma možnými scenármi: či sa necháme strhnúť do konečného zúfalstva, alebo či nás táto situácia – hoci nie bez vnútorného boja – otvorí väčšej slobode a láske. Keď dovolíme, aby sa strach vyvolaný hrozivou a neodvratnou realitou priblížil k nám, budeme mu čeliť a zároveň prijmeme svoju absolútnu chudobu a bezmocnosť, a tu, v tomto najhlbšom bode sa budeme držať viery v Boha, Zdroj bytia, Stvoriteľa a Udržiavateľa vesmíru, a budeme sa pevne držať svojho osobného vzťahu s týmto Bohom, tak sa nám v tomto krajnom bode otvorí iná, hlbšia skutočnosť: hlboký, nespochybniteľný pocit, že bez ohľadu na to, čo môže prísť, sme bezpečne chránení v láske. Môže to znieť tak jednoducho, napriek tomu všetci vieme, aké ťažké je to skutočne dosiahnuť, keď sa strach stáva hmatateľným v našich útrobách. Keď však urobíme tento vnútorný posun, staneme sa slobodnými pre lásku a láska strach vyženie. V našej najväčšej chudobe sa staneme schopnými spoliehať sa na nekonečné Božie bohatstvo a silu a môžeme pokojne prijímať udalosti, aj keď prichádzajú s utrpením – pretože Boh nezastaví dôsledky nezmyselného ľudského konania. Pri tom všetkom alebo napriek tomu sa stávame schopnými spoľahnúť sa na tvorivé energie, ktoré v nás vyvierajú a ktoré budú prúdiť ako prúdy starostlivej a životodarnej lásky do nášho zraneného prostredia, do sveta, ktorý akoby stratil zdravý rozum. Horčičné semienka Božieho kráľovstva uprostred šialenstva sveta.
Táto súčasná situácia nás pozýva, aby sme sa postavili tvárou v tvár svojim strachom a svojej biede a namiesto toho, aby sme pred nimi utekali do zbytočných a stresujúcich vypätí, nás pozýva, aby sme sa spoľahli na Božiu silu, ktorá v nás prebýva, a tak umožnili, aby sa v nás uvoľnili prúdy lásky. To nám umožní zostať triezvymi a pokojnými aj uprostred najnebezpečnejších udalostí a bezpečne spočinúť v Božej podporujúcej láske a v z toho vyplývajúcej vnútornej slobode osloviť blížnych skutkami lásky. Sme požehnaní, keď sa zapájame do tohto premieňajúceho procesu, pretože Božie dielo a myšlienka kráľovstva sa odohrávajú v nás a cez nás – tu a teraz. S modlitbami
Magdolna Kővári Generálna predstavená