Sestry naďalej dobrovoľnícky pomáhajú Ukrajincom v Bratislave

Po niekoľkotýždňovej skúsenosti sestry Marty so službou utečencom na hraniciach na východe Slovenska sa ukázala veľká potreba zapojiť sa do pomoci aj v Bratislave.

“Tá služba je vždy veľmi vyčerpávajúca, ale napriek tomu ma to tam vždy ťahá, chcem znova prísť a byť tam pri nich a pre nich.” sr. Renáta

Sestry v službe vedenia – sr. Renáta Jamborová a sr. Marta Andraščíková tak už nemálo hodín venovali dobrovoľníckej službe v Asistenčnom centre Bottova v Bratislave. Pripojila sa k nim aj naša spolupracovníčka Anna Žáková, ktorá pomáha pri registrácii klientov na pracovisku prvého kontaktu. Sestry zase ponúkajú psychosociálnu podporu a poradenstvo pri hľadaní ubytovania. Podelenie ich vlastnými slovami – pokračujte v čítaní:

Sr. Renáta Jamborová v službe v Asistenčnom centre na Bottovej

„Je to pre mňa veľmi silná skúsenosť, každý príbeh je veľmi osobitný, individuálny. Stretám tam ľudí z oblastí, ktoré boli veľmi silno bombardované, ako je Charkov, Kyjev, Donbas, takže je to autentický  obraz vojnového prostredia. Silné je vidieť tie matky, majú tri-štyri deti, aj polročné, okolo nej sú ďalšie. Boli nútení odísť bez nejakej možnosti výberu, nevedia, kam idú, sú úplne odovzdaní tomu, čo bude, ako bude. Takto môžem byť prítomná a spoluúčastná na tej misii, keďže sa mi nedá ísť na hranice. Je to aj náročná práca – je tam trojsmenná prevádzka, tá dopoludňajšia služba je vždy veľmi vyčerpávajúca a nemám potom už síl na nič iné, ale napriek tomu ma to tam vždy ťahá, chcem znova prísť a byť tam pri nich a pre nich. Máme aj také zážitky, že niekto neprijal to bývanie, ktoré mu poskytli alebo už niekde býva a prišiel po dvoch týždňoch znova, alebo že prišli aj so zvieratami – so psom, mačkou, vtákmi, čo sú zase špecifické potreby. Vidím, že keď napr. tá staršia pani má toho psíka, že jej to poskytuje takú blízkosť a istotu. Vidím tam naozaj širokú škálu ľudí, od detí až po starých ľudí na vozíkoch alebo s barlami, až sa pýtam, ako sa dokázali až sem dostať, taký kus cesty prešli až sem.“ sr. Renáta

„Chcela som ísť na východ, ale potom som si uvedomila, že aj tu v Bratislave sa dá pomáhať. Na tej vstupnej vrátnici vo mne rezonuje, akú tí ľudia, ktorí prichádzajú sem do centra majú dôveru. Prichádzajú s tou dôverou, že sa im pomôže.“ Anna