Pozvanie stráviť víkend s bl. Sárou ku mne prišlo nečakane, ale oslovilo ma v jednoduchosti a spontánnosti ako sa ku mne dostalo, vo vlaku :). Mám rada priateľstvá s nebom a Sára je originálna v tom ako ľúbila, tak prečo ju nespoznať viac a aj jej odovzdať nejaké tie svoje úmysly, hovorila som si. A tak som sa začala tešiť, nech už je tam pre mňa/pre nás pripravené čokoľvek :).
Dnes som už naspäť pár dní, no to čo mi zostalo v srdci sú Sarine slová: “Čo mám robiť, keď neviem milovať? Budem vytrvalá a verná.” Neviem, či viem alebo neviem milovať ale v Sáre bola čistá tiahnuca láska, o ktorú chcem prosiť.
Uvedomila som si, že pre mňa bol dar tohto času v troch veciach:
V slobode – v akej sestry viedli náš čas a v akej sme spolu vytvárali spoločenstvo, modlitbu, zdieľanie sa, spoznávanie;
Vo vnútri – to ako ho úprimne autenticky odhaľovala Sára v svojich zápiskoch mi pomáhalo pomenovať veľa svojich vecí a ešte mi aj dodali nádej a blízkosť, asi jej blízkosť :);
Vo vďake za stíšenie a samotu – čas adorácie, prítomnosti na sv. omši, aj meditácie boli asi to najviac, čo som potrebovala.
Ďakujem za nádherné prostredie, aj sociálne sestry a ich príbehy, aj za benediktínov a ich srdečnosť a za možnosť opäť vidieť viac 🙂
(účastníčka Simonka)
… na Sampore… … zoznámte sa prosím: blahoslavená sr. Sára…
… adorácia podľa myšlienok sr. Sáry …