Drahé sestry, pridružení členovia a priatelia,
Ako nám súčasné nebezpečenstvá môžu pomôcť rásť v našom kresťanskom povolaní a ako nám Blahoslavenstvá, naša „blaženosť“, môžu pomôcť byť v týchto náročných situáciách prítomné inak?
4. „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“
Pápež František vo svojej homílii z 25. marca poukázal na túto skutočnosť: „Ak chceme, aby sa svet zmenil, musia sa najprv zmeniť naše srdcia.“ Naša inštinktívna činnosť je však spravidla úplne opačná: vždy máme tendenciu najprv hľadať a pozorovať, ako by sa mali zmeniť iní, a k problémom sa zvyčajne staviame tak, akoby sme s ich vznikom nemali nič spoločné. Táto ilúzia je najväčšou prekážkou zlepšenia vecí.
Modlitba zasvätenia pápeža Františka a predchádzajúci kajúci obrad idú pozoruhodným spôsobom proti tomuto druhu zaslepenosti. Akt zasvätenia nebol o obetovaní dvoch cudzích krajín vo vojne Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, akoby to bol len ich problém; skôr sa začal spoločným vyznaním, uznaním, že všetci sme tak či onak prispeli k rozvoju súčasného konfliktu – vrátane mňa, ktorá toto píšem, ako aj vás, ktorí to teraz čítate; bolo to verejné uznanie skutočnosti, že všetci potrebujeme milosrdenstvo. Milosrdní môžu byť len tí, ktorí si hlboko uvedomujú, ako veľmi sami potrebujú milosrdenstvo.
Keďže prijať túto pravdu je dosť bolestivé, máme tendenciu projektovať veci, ktoré sú v nás neprijateľné a potrebovali by milosrdenstvo – tak sa rodia obrazy nepriateľov. O tej istej pravde hovorí aj evanjeliové čítanie zo 4. Pôstnej nedele. Hoci je príbeh známy pod názvom „Márnotratný syn“ a zvyčajne sa sústreďuje na mladšieho brata, ktorý porušuje zákony a opúšťa domov a hodnoty, ak sa bližšie pozrieme na fakty, môžeme zistiť, že skutočný problém nie je v mladšom bratovi. Ten si veľmi dobre uvedomuje svoju potrebu milosrdenstva a je schopný ho od otca prijať. Skutočný problém je so starším bratom, ktorý si myslí, že je doma, zatiaľ čo v skutočnosti je veľmi vzdialený od otcovho srdca. Navyše sa zdá, že má problémy aj s prijímaním milosrdenstva; vyzerá to tak, že otcova snaha pozvať ho k sebe je márna. Vždy, keď rozmýšľame v kategóriách nepriateľov, sme ako starší brat – ďaleko od Božieho srdca; v takýchto prípadoch sa zbavujeme akejkoľvek zodpovednosti a prisvojujeme si právo súdiť, čo je čin úplne neopodstatnený.
Čo znamená vstúpiť do domu Otcovho milosrdenstva? Znamená to zakúsiť večnú vytrvalú Božiu lásku, „chesed“, a potom ju nechať cez seba prúdiť k druhým. Práve to nám Ježiš neustále pripomína a vyzýva nás k tomu: „Učte sa, čo to znamená: milosrdenstvo chcem, a nie obetu. (Mt 9,13); Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. (Lk 6,36); Milujte svojich nepriateľov, … aby ste boli deťmi svojho nebeského Otca, lebo on dáva slnku vychádzať na zlých i dobrých a dáva padať dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5,44-45). Keď vstúpime do domu Božieho milosrdenstva, prestávame byť voči sebe navzájom nepriateľmi; zisťujeme, že všetci sme bratia a sestry; a aj keď je náš brat alebo sestra stále vzdialený od cesty lásky, neprestávame sa k nemu správať ako k bratovi alebo sestre: nech robí čokoľvek, dokážeme s láskyplným záujmom sledovať jeho konanie a vytrvalo čakať na jeho návrat, ako to urobil otec v evanjeliovom príbehu. Ten, kto žije v Božom srdci a z Božieho srdca, nemá nepriateľov – iba jediného, pokušiteľa, odvekého nepriateľa ľudského rodu, ktorého jediným cieľom je odradiť nás od uvedomenia si nekonečného Božieho „chesed“.
Aké dôsledky to má pre našu súčasnú situáciu? Vyžaduje si to sebareflexiu: musíme napríklad preskúmať, ako rozmýšľame o tých dvoch stranách, ktoré sú zapojené do vojny; alebo do akej miery sme schopní zahrnúť „nepriateľov“ do svojich modlitieb; možno by sme mali zistiť, či sa neodpútavame od problémov, akoby sme boli nad nimi, alebo či sme schopní prevziať zodpovednosť za svoj podiel. V praktickejšej rovine: aké texty a obrázky zverejňujem na sociálnych sieťach? Sú to obsahy, ktoré budujú, otvárajú široké obzory a vyzývajú k láske, alebo skôr obsahy, ktoré sa zameriavajú na nepriateľov alebo dokonca vytvárajú nepriateľov vyvolávajúcich a šíriacich nenávisť? A ak iní zdieľajú takéto obsahy, čo robím: čítam ich, alebo ich dokonca preposielam ďalej, dovolím im, aby vo mne vyvolávali nepriateľstvo, alebo ich radšej zastavím a snažím sa otvárať rôzne perspektívy? Každý prejav, či už ide o vyjadrenie nevraživosti alebo lásky, exponenciálne zvyšuje svoj účinok. Čo svojimi prejavmi podporujem?
Sme naozaj blahoslavení, keď sme schopní prijať Božie milosrdenstvo, keď dokážeme dovoliť, aby nás táto milosrdná láska zaliala a potom cez nás prúdila do nášho prostredia, do našich vzťahov, do sveta. Požehnaní sme, keď dokážeme objať tento zranený svet so všetkými ľuďmi – či už priateľmi alebo nepriateľmi, dobrými alebo zlými – a vložiť ho do tohto prúdu lásky, pretože takto už žijeme v Božej vytrvalo tvoriacej a uzdravujúcej láske – tu a teraz.
Kővári Magdolna
Generálna predstavená