S veľkou vďačnosťou v srdci stojíme tu, pri našich benediktínskych koreňoch v Pannonhalme, keď sme touto svätou omšou začali sériu osláv jubilejného roka. Ako zdôraznil pápež František vo svojom príhovore k nám, našu charizmu môžeme obnoviť len vtedy, ak zostaneme verné svojim koreňom; benediktínska spiritualita – a konkrétne toto miesto, tu – je dôležitým prvkom našich koreňov.
Považujem za Boží dar, že tieto dôležité udalosti – audiencia u Svätého Otca, ako aj táto otváracia svätá omša – sa uskutočnili počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Táto prozreteľnostná zhoda okolností (Božia náhoda) nám zdôrazňuje dôležitosť jednoty aj v rámci našej Spoločnosti. Je osobitným darom, že na oboch podujatiach bola zastúpená celá naša Spoločnosť: nielen naše provincie, ale aj Federácia. Tieto hlboké udalosti sme prežívali spoločne v Ríme aj tu. Spoločne sme dostali požehnanie i výzvu od Svätého Otca, a to otvára nové horizonty pre našu charizmu a skrýva v sebe možnosť skutočnej jubilejnej obnovy, ak im dovolíme, aby nás formovali.
Dostali sme vážnu úlohu a výzvu: ísť v stopách našich predchodcov znamená postaviť sa za pravdu, za pravdu Božieho slova, s ich odvahou, s prorockou prítomnosťou, s dôslednosťou, ktorú nám ukladá viera. A zároveň hľadať odpovede na sociálne problémy so srdcom Boha, s duchom milosrdenstva a súcitu; to znamená sociálna láska, to znamená kráčať v poslaní posväcujúcej Božej lásky; pretože v Božom srdci je miesto pre každého, nikto nie je vylúčený – Svätý Otec to niekoľkokrát dôrazne zopakoval – “tutti” – všetci, pre každého musí byť miesto v našej láske.
Aby sme v sebe udržali prorocké slovo a milosrdné srdce, musíme sa premeniť v Božej láske. Toto je ďalšia dôležitá lekcia Pánovej školy: morum conversio, celoživotná úloha neustáleho obrátenia srdca. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa stal časovým rámcom našich slávení, sa končí tou istou témou: sviatkom obrátenia svätého Pavla. Otvorenie nášho jubilejného roka bolo teda orámované témou jednoty a obrátenia, aby sme mohli plniť poslanie, ktoré nám bolo zverené, poslanie posväcujúcej Božej lásky.
Naším príkladom a učiteľkou v prežívaní tohto poslania je naša sestra Sára. Nech jej odhodlanie, jej vášnivá láska k nášmu Pánovi a neúnavná oddanosť bezpodmienečnej láske naplnia naše srdcia, aby sme mohli žiť charizmu SSS a napĺňať naše poslanie tak, ako to robila ona. Chceme vykročiť do ďalšej etapy našej histórie držiac sa jej hesla a s veľkodušným srdcom, keď sa takto obraciame na nášho Boha: Sme pripravené, Ecce adsumus, mitte nos. Aleluja!
Teraz budeme spievať motto, zatiaľ čo predstaveným rozdáme modlitebné kartičky s našou jubilejnou modlitbou.
Každá sestra dostane jednu.