Advent – čas zásnub
Advent je čas zásnub.
Tiché očakávanie.
Nesmelá radosť.
Advent, to je Jozefova viera.
Naplnenie dávneho: Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?
Áno, Boží Duch tvorí čosi nové,
čosi, čo klíči v Máriinom lone
Pánov výhonok, Plod zeme
… Jozef videl nebadané.
Advent, to je Máriino mlčanie
priestor, aby rástlo Slovo
a prebývalo medzi nami
tak, ako teraz v Nej.
Advent, to je túžba
trpezlivo skrytá pod svadobným závojom času.
Ľudská slabosť bude totiž čoskoro vykúpená
Omilostená
Ako Ozeášova Izrael.
Teš sa, obyvateľka Siona,
lebo uprostred teba bude bývať Svätý Izraela
Tak ako teraz v lone Panny.
Teš sa, pohŕdaná slabosť,
lebo onedlho budeš pripravená na Baránkovu svadbu
splnia sa prísľuby Vtelenia,
že sa dokonalý Boh
naveky spojí s ľudskou krehkosťou
v tú milostivú noc
v tebe zajasá ako spásonosný hrdina
čo obnoví svoju lásku.
Teš sa, nevesta slabosť,
lebo sa končí čas tvojho blúdenia
keď si márne hľadala, kto by ťa miloval.
Pominie Advent
a teba si navždy zasnúbi tvoj Boh
takže spoznáš Pána.
Chcem vtedy bdieť, sestra slabosť
som ti prvá družička – a vstúpiť
ako panna s olejom.
Zuzka Škrinárová