Všetkých sa nás hlboko dotýka utrpenie spôsobené vojnou na Ukrajine. Hľadáme, ako môžeme pomôcť utečencom aspoň kvapkou a pridať sa tak k množstvu dobrovoľníkov i modlitebníkov. Sestry Marta Andraščíková a Marcelka Chromeková využili príležitosť vycestovať na hranice a zapojiť sa do konkrétnej pomoci – v Sobranciach, na hlavnej stanici v Košiciach a v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Fotogaléria z misie sr. Marti – kliknúť na viac.
V tieni vojny je naša duša plná smútku a úzkosti. Čím bližšie sú zvuky delostrelectva a ciele rakiet, tým väčšie je napätie a nepokoj v nás – a ľudsky povedané, je to celkom pochopiteľné. Ak však bližšie preskúmame svoje pocity, musíme priznať, že sú vlastne egocentrické: máme obavy o svoj malý svet, ktorý sme si vytvorili, navyše sa obávame o svoju bezpečnosť – dá sa povedať, že máme všetky dôvody byť smutní a rozrušení z toho všetkého.
Ale je toto naozaj ten druh smútku, o ktorom hovorí Ježiš v Blahoslavenstvách? Plač, o ktorom hovorí Ježiš, nemá nič spoločné so sebaobranným strachom, ani sa nerovná bezmocnému nariekaniu. Ježiš hovorí o slzách, ktoré tečú z hlbokého pohnutia láskou a súcitom; o niečom podobnom, ako boli slzy, ktoré prelieval nad Jeruzalemom (pozri Lk 13, 34).
V túžbe odpovedať na pozvanie Svätého Otca Františka sa aj my, sociálne sestry, zapájame do synodálneho procesu spoločného načúvania, vyjadrovania svojich pohľadov a povzbudenia do misie.
V Košiciach sa sr. Ľudka Surmajová zúčastňuje stretnutí na úrovni rôznych rehoľných spoločenstiev v diecéze. Podobne aj sr. Renáta v rámci svojej služby v KVRPS medzi rehoľnými predstavenými. V Bratislave úzko spolupracujeme s našou farnosťou Podunajské Biskupice.
Krízy neznamenajú len nebezpečenstvo, ale prinášajú aj možnosť rastu. V nasledujúcich týždňoch vás pozývam k modlitbovému uvažovaniu o tom, ako nám súčasné nebezpečenstvá môžu pomôcť rásť v našom kresťanskom povolaní a ako nám Blahoslavenstvá, naša „blaženosť“, môžu pomôcť byť v týchto náročných časoch prítomní iným spôsobom.
1. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Spoločnosť sociálnych sestier vstúpila do roku duchovnej prípravy na náš jubilejný rok. Jubileum 100 rokov existencie Spoločnosti bude významným medzníkom, časom ďakovania za to, čo Boh urobil v našich životoch aj v živote celej spoločnosti skrze pôsobenie sr. Margity a jej nasledovníčok.
Víkend v krásnom prostredí, v tichu, so skvelými ľuďmi, výborným jedlom ale hlavne v Božej prítomnosti. V kláštore na Sampore sme prežili víkend, ktorý nás všetkých duchovne naplnil a naučil nás byť v tichu.
Vrámci duchovného programu sme sa zamerali na modlitbu a ako naozaj otvoriť naše srdcia a počúvať čo nám Boh hovorí. Bolo to či už v modlitbe, prechádzke alebo čítaní Biblie.
Prvý víkend spoločenstva Prameň, v malej dedinke menom Bacúrov. Na tomto mieste sme sa stretli spolu so sestričkami a dievčatami, aby sme nachádzali a spoznávali Božiu vôľu. Hľadanie tej správnej cesty a smeru, ktorým sa vydať v živote, je častokrát sprevádzané pochybnosťami, hľadaním, a niekedy i rôznymi starosťami.
V spoločenstve sa však hľadanie mení na radostné prežívanie každodenného času s Bohom, a našimi blízkymi. V spoznávaní ľudí a spoločenstve neraz nachádzame i to, kým sme sami. A keď poznáme seba, dokážeme i lepšie rozlišovať Božiu vôľu.
V súčasnej dobe plnej obmedzení nie je pre mladých ľahké budovať plnohodnotné vzťahy a rozvíjať aj vzťah s Bohom. Preto sa pastoračný tím pre mládež vo farnosti Podunajské Biskupice stále snaží hľadať cesty, ako sa s nimi stretávať, ako ich sprevádzať v čase prípravy na birmovku aj v rokoch po nej. Tesne pred Vianocami sme im ponúkli online duchovnú obnovu na motívy krátkeho filmu The Shepherd, na ktorú sa pripojilo viac ako 20 birmovancov, v januári sme zase pozvali pobirmovancov na lyžovačku a vo februári pripravujeme pre všetkých mladých tzv. oratko, čo je sobotné popoludnie v pastoračnom centre s pozvaným hosťom alebo zaujímavou aktivitou.
Sociálne sestry sa stretli 6.-8. januára 2022 na svojom provinciálnom zhromaždení, po dvojročnej službe vedenia. Našou úlohou bolo prehodnotiť smery a vízie do budúcnosti. Bol to čas reflexie, vzájomného zdieľania, synodálneho načúvania a sesterskej blízkosti. Stretnutie sa konalo v online forme, vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu. Nič však neubralo na radostnej a zapálenej snahe sestier zapojiť sa do procesu a byť naozaj napojení on-line.
Našou úlohou bolo vytvoriť Smery na nasledujúce dvojročné obdobie, kde zaznievala hlavná otázka:
„Aká má byť sociálna sestra v pandemickej a post-pandemickej dobe, ako má byť šírená naša charizma, poslanie a služba v tejto zmenenej dobe?
Naše Motto 2022, ktoré nám aj tento rok pripravili sestry z Generalátu, znie: „Hľa, všetko robím nové, a z vášho vnútra potečú rieky živej vody.“ Prečo práve takéto slová?
Koniec uplynulého roka bol pre sociálne sestry výnimočnou udalosťou, keď boli v spolupráci s maďarskými inštitúciami prenesené pozostatky našej zakladateľky sr. Margity z USA, kde zomrela po rokoch nútenej emigrácie s túžbou vrátiť sa jedného dňa do Maďarska. Našu Spoločnosť založila v roku 1923, preto sme tento rok začali ako prípravný rok k 100. jubileu založenia, ktoré budeme sláviť v roku 2023. Akoby nás sama sr. Margita pozývala k Prameňu, k našim koreňom, k príprave na jubileum…